Oddelenie je späť: Predvianočný problém

5. novembra 2013 09:52, Prečítané 1 817x, Mário, ODDELENIE

PREDVIANOČNÝ PROBLÉM 3/4

(Každý má popri výkone svojej práce svoje problémy)

IVETA:

(smutne) Tie decká sú hrozné. Tí fagani sú síce sociálne znevýhodnení no hneď by ma z tých latexových

čižiem vyzuli a tie moje tangáčolegíny strhli a by ma znásilnili. A to som im ani nerobila striptíz.

Zahrala som im len tú scénku s tou sovou ako Popoluška. Počkaj, ale to bolo na hranici so striptízom.

MARTIN:

(vystrihuje si z papiera) Nehovor mi že si im ukázala aj sovu.

To mi hádam nechceš povedať že tí chlapci ešte aj zle vidia.

Veď oni majú problémy s nohami a nie očami. Čo už len na tebe mohli vidieť? Tie tvoje krivé nohy do „O“?

IVETA:

Lebo už len ty máš nohy ako Sklenaříková. Ja neviem naozaj čo mám urobiť. Mám sa tam vrátiť a začať sa vrtieť okolo tej chrómovanej tyče kde má byť pôvodne stromček?

MARTIN:

A ukázala si im sovu? (eroticky) Ale ak by si veľmi chcela, nech sa páči. Zahráme si popolušku.

Najskôr ťa vyzujem, vyžujem a potom mi ukážeš sovu. No ale tak.

(nahnevane) Nikto mi nevezme moju sovu.

Tak ja pôjdem domov, oblečiem sa do tej partizánskej kombinézy čo mám doma,

požičiam si vzduchovku a ja im ukážem.

IVETA:

Ale ty si prosím ťa tam vystrihuj tie tvoje obrázky a moju sovu nechaj v klietke. Čo to tam máš?

MARTIN:

Pozri, tak napríklad, toto sú ozdoby na okno na našom oddelení. Toto je napríklad Santa so zbíjačkou,

soby majú namiesto očí názov nášho reťazca no akože cenzúra. (zúfalo) Nudím sa.

No dobre, tak ti to poviem otvorene; ja už ten leták mám, aj tú ochutnávku som absolvoval – tento rok bez otravy. Len to musím ešte doladiť farebne. A ja vôbec nemám estetické cítenie.

IVETA:

No dobre, tak sa vynájdeme. Ten leták urobíme v tvare partizána ktorému namiesto očí dáme ten nápis

no a bude držať zbíjačku. Zasneženú. Vianočný motív jak vyšitý.

MARTIN:

No a už presne aj viem kto bude osol. Keď sa vráti Filip, hneď ho osedlám.

IVETA:

No ale čo urobíme s tými deckami. Kto sa bude krútiť okolo tej tyče?

(vchádza Irena)

IRENA:

Tak deti, s čím potrebujete pomôcť?

(vchádza Filip)

MARTIN:

No, ako vidíme, Irenka ide ako na zavolanie. Kým tu nie je jej manžel, pokojne si to môže ísť „odkrútiť“

pred obchod.

FILIP:

(celý od krvi) Veď tie deti sú úplne bez akéhokoľvek zmilovania a zľutovania. Kde je ich kresťanský duch?

IVETA:

(smutne) Filip a ako chceš aby boli so zmilovaním keď sú to Židia a oni neveria na Ježiška.

IRENA:

Akého Ježiška? Veď je november, ľudia. Spamätajte sa. Veď vonku sú už samé gule.

MARTIN:

To nie sú gule. To sú deti. A veľmi problémové. Však, Filip? Otrhaný ako skrachovaný raper.

FILIP:

Takto. Ja som si chcel zohnať oblečenie Santu čo mal môj bratranec v tej reklame na kolu.

Lenže v zálohe mali už len tú vianočku a Ježiška. No a teraz keď bola tá aféra s tými paradajkami

čo druhýkrát klíčili vo výklade a ja som mal toho Ježiška tak si deti mysleli že v tom oblečení Ježiška som naozaj Ježiško a oni Ježiška neuznávajú tak vyrabovali všetky paradajky a začali ich po mne hádzať. No a keď došli rajčiny tak po mne začali hádzať tie nedozreté granátové jablká. To bola bolesť.

MARTIN:

A čo si sa nechal? Mal si zobrať burské orechy a strieľať ich z praku. A ak si dobre spomínam tak

takúto bolesť si naposledy zažil keď si sa strepal na zábave pred kultúrnym domom u vás v dedine

na betón úplne na hnoj. Čo?

FILIP:

Ale prosím ťa, teraz naozaj nemám náladu na tieto tvoje provokačné reči. Choď ma zaskočiť.

MARTIN:

Ako prepáč, ale pred dav malých židákov sa stavia iba sadista. (pozerá na Irenu) Alebo sadistka.

IRENA:

(usmieva sa) Ale ja to pôjdem celé zachrániť. Iveta zatiaľ nafotí Martina na tie letáky,

ja sa tým deckám pôjdem povenovať. Hlavne tým hormónami burácajúcim deviatakom.

Filip, teba nech hlavne nevidí šéf a bude všetko v poriadku.