Šéf sa vracia na oddelenie.

MILAN:

Dobré ránko, moji krásni. Tak ako pracujeme?

MARTIN:

(afektovane listuje v záznamoch) Tak ja osobne akurát prierezom akože okolo cirka dalo by sa tiež…

MILAN:

No čo tu od rána robíte? Človek vás nechá pár hodín bez dozoru a vy tu nič nerobíte.

IVETA:

(strihá si nechty na rukách) Šéfe, akože nič? Pracujeme na vzhľade nášho podniku.

MILAN:

Áno, manikúrou.

MARTIN:

(ustarostene) Ale toto jedno mi povedzte – ako sme aj mohli pracovať keď nevieme čo bude ďalej?

Či sem späť nepríde ten severný vietor z Ilavy. Bojíme sa. No. A ešte k tomu nikto nám nerozdal úlohy. Nebola tu ani Irena.

MILAN:

Tak Servác sa tu už neukáže. Ušiel na Kanáre aj s dozorcami. No a Irena príde; nebojte sa.

Takže šup, šup. Chcem nový predvianočný leták. Žiadne obkecávačky – prišli nové salónky;

treba to zdokumentovať a dať do obehu.

MARTIN:

Rozumiem. Takže túto misiu si beriem na starosti ja. Treba tie salónky ochutnať a dať do svojho

krvného obehu. Vybavím. Čo ak podľahli skaze? To zákazníkom jednoznačne nemôžme podstrkovať.

FILIP:

No jasné, zase najlepšiu úlohu má on. Všetky salónky vyžrať. No a my čo budeme robiť? Prelepovať šanony?

IRENA:

Vyjadruj sa spisovne. Nehovorí sa šanony ale zakladače.

MILAN:

No a ani vy nebudete sedieť ako na Vianoce. Treba ísť von zdobiť stromček lebo prídu deti z pomocnej školy a cez Vianoce idú na výlet do Bernu tak nech majú Vianoce teraz.

MARTIN:

Šéfe, ale fakt; už pomaly idú Vianoce. Bude Martina, najkrajší deň.

IVETA:

Deti z pomocnej školy idú do Berlína? To je úžasné.

MILAN:

Do akého Berlína. Idú do Bernu. Ale vlastne, to je jedno či idú do Dánska alebo Nemecka.

Hlavné že budeme mať dobré meno.

IVETA:

Takže túto úlohu si beriem ja; nahodím si tie krokodílie latexové pančuchy a krásnu zlatú masku.

MARTIN:

Jasné a spred obchodu môžeš načrieť do tej veľkej vane kde predávajú kapre a môžeš sa oblepiť tými slizskými šupinami.

FILIP:

(dojato) No a ja tým deťom môžem rozdávať trdelníky.

MILAN:

Nie, niekto predsa musí robiť Santu ako každý rok a rozdávať trdelníky.

MARTIN:

To neviem ako všetko budem stíhať. A vlastne ja to asi ani robiť nebudem. (po chvíili) Ale tým deťom predtým nedávajte banány lebo slobodní oteckovia si o Filipovi ako o Mikulášovi budú myslieť že je akože Gorila lebo je nechutne zarastený a začnú tie banány po ňom hádzať. (chytá sa za hlavu) No a ja budem teraz sedieť a čupieť pri akciovej kole a nebudem tú radosť vidieť. Aspoň sa mi neujde plesnivý banán do hlavy! Budem tu čumieť.

MILAN:

Takže v kancelárii ostanem aj ja lebo budem zdobiť kanceláriu keď si tie deti budú chcieť pozrieť ten nový leták. Takže šup do roboty, úlohy sú rozdelené.

(pozerá na znudený personál) Takže prajem vám veľa úspechov a s chuťou do práce.

pokračovanie 😀