je späť – 1. epizóda

Tak takéto ráno ste na oddelení ešte nezažili.

Martin, Filip a Iveta na oddelení čakajú na svojho šéfa.

MARTIN:

(ukladá si na stôl ovocie) Tak, zoznámte sa. Toto je mango. Mango, toto je avokádo,

avokádo, toto je kiwi. (usmieva sa) To pozeráte, čo? Ako zdravo žijem, však?

IVETA:

Napríklad aj ja som začala žiť úplne zdravo. Ráno som si bola zabehnúť.

Bolo to síce od toho zelovocu po daňový úrad ale poviem vám, dalo to poriadne zabrať.

MARTIN:

Ale no veď to je hneď vedľa seba tak kde si sa mohla namakať?

Čo si si vážila melóny?

IVETA:

Ale ja som nebola v tom zelovoce. Ja som bola v tom druhom – v starom meste.

MARTIN:

Ale veď tam žiadny zelovoc nie je. Ale veď to je v pohode; ja som ťa videl

veď som bol v tom obchode kupovať kiwi.

FILIP:

Aké je úžasné že sme všetci začali žiť zdravo. Ja som napríklad ani nefajčil ani nepil

a vždy sa zdravo stravujem.

MARTIN:

Áno; každé ráno ruské vajce a dve mafiny. To je naozaj zdravé.

FILIP:

(nervózne) Lebo to je naozaj podstatné keď nikto nevie kde je šéf.

IVETA:

No presne k tomu som sa chcela za ten čas čo tu riešime naše gastronomické rozvraty.

Jednoducho to že šéfko zmizol od predvčera keď som bola prvýkrát behať k tomu zelovocu;

som ho tam videla. Bol kupovať pomaranče a tu karavánu pre Serváca.

FILIP:

Servác chce ujsť z väzenia na karaváne?

MARTIN:

(chytá sa za hlavu) Vy nie ste normálni. Ako mohol v zelovoce kupovať karavánu?

Kupoval tam karambolu a asi išiel pozrieť Serváca do basy – veď tam aj patrí.

No a dôležité je to aby ste si uvedomili že od jeho odchodu som ja prestal fajčiť.

A čo sa týka vás, tak máte fóbiu z nezdravého stravovania . Pýtali ste si odo mňa číslo

na pizzériu a dostali ste číslo na erotické služby – zavolali ste im tam a dvihla to Ivetina sestra.

FILIP:

A Irena dnes nepríde do roboty?

IVETA:

Bude meškať. Vraj kvôli poľadovici.

MARTIN:

(pozrel von oknom) Ale veď svieti slnko.

IVETA:

Ona príde tak či tak. Má tu totiž bábovku čo jej tu nechali z obchodu.

Ale nejedla by som ju. Lebo táto bábovka je robená na zeleno.

Šéf sa vracia na oddelenie.

MILAN:

Dobré ránko, moji krásni. Tak ako pracujeme?

MARTIN:

(afektovane listuje v záznamoch) Tak ja osobne akurát prierezom akože okolo cirka dalo by sa tiež…

MILAN:

No čo tu od rána robíte? Človek vás nechá pár hodín bez dozoru a vy tu nič nerobíte.

IVETA:

(strihá si nechty na rukách) Šéfe, akože nič? Pracujeme na vzhľade nášho podniku.

MILAN:

Áno, manikúrou.

MARTIN:

(ustarostene) Ale toto jedno mi povedzte – ako sme aj mohli pracovať keď nevieme čo bude ďalej?

Či sem späť nepríde ten severný vietor z Ilavy. Bojíme sa. No. A ešte k tomu nikto nám nerozdal úlohy. Nebola tu ani Irena.

MILAN:

Tak Servác sa tu už neukáže. Ušiel na Kanáre aj s dozorcami. No a Irena príde; nebojte sa.

Takže šup, šup. Chcem nový predvianočný leták. Žiadne obkecávačky – prišli nové salónky;

treba to zdokumentovať a dať do obehu.

MARTIN:

Rozumiem. Takže túto misiu si beriem na starosti ja. Treba tie salónky ochutnať a dať do svojho

krvného obehu. Vybavím. Čo ak podľahli skaze? To zákazníkom jednoznačne nemôžme podstrkovať.

FILIP:

No jasné, zase najlepšiu úlohu má on. Všetky salónky vyžrať. No a my čo budeme robiť? Prelepovať šanony?

IVETA:

Vyjadruj sa spisovne. Nehovorí sa šanony ale zakladače.

MILAN:

No a ani vy nebudete sedieť ako na Vianoce. Treba ísť von zdobiť stromček lebo prídu deti z pomocnej školy a cez Vianoce idú na výlet do Bernu tak nech majú Vianoce teraz.

MARTIN:

Šéfe, ale fakt; už pomaly idú Vianoce. Bude Martina, najkrajší deň.

IVETA:

Deti z pomocnej školy idú do Berlína? To je úžasné.

MILAN:

Do akého Berlína. Idú do Bernu. Ale vlastne, to je jedno či idú do Dánska alebo Nemecka.

Hlavné že budeme mať dobré meno.

IVETA:

Takže túto úlohu si beriem ja; nahodím si tie krokodílie latexové pančuchy a krásnu zlatú masku.

MARTIN:

Jasné a spred obchodu môžeš načrieť do tej veľkej vane kde predávajú kapre a môžeš sa oblepiť tými slizskými šupinami.

FILIP:

(dojato) No a ja tým deťom môžem rozdávať trdelníky.

MILAN:

Nie, niekto predsa musí robiť Santu ako každý rok a rozdávať trdelníky.

MARTIN:

To neviem ako všetko budem stíhať. A vlastne ja to asi ani robiť nebudem. (po chvíili) Ale tým deťom predtým nedávajte banány lebo slobodní oteckovia si o Filipovi ako o Mikulášovi budú myslieť že je akože Gorila lebo je nechutne zarastený a začnú tie banány po ňom hádzať. (chytá sa za hlavu) No a ja budem teraz sedieť a čupieť pri akciovej kole a nebudem tú radosť vidieť. Aspoň sa mi neujde plesnivý banán do hlavy! Budem tu čumieť.

MILAN:

Takže v kancelárii ostanem aj ja lebo budem zdobiť kanceláriu keď si tie deti budú chcieť pozrieť ten nový leták. Takže šup do roboty, úlohy sú rozdelené.

(pozerá na znudený personál) Takže prajem vám veľa úspechov a s chuťou do práce.

(Každý má popri výkone svojej práce svoje problémy)

IVETA:

(smutne) Tie decká sú hrozné. Tí fagani sú síce sociálne znevýhodnení no hneď by ma z tých latexových

čižiem vyzuli a tie moje tangáčolegíny strhli a by ma znásilnili. A to som im ani nerobila striptíz.

Zahrala som im len tú scénku s tou sovou ako Popoluška. Počkaj, ale to bolo na hranici so striptízom.

MARTIN:

(vystrihuje si z papiera) Nehovor mi že si im ukázala aj sovu.

To mi hádam nechceš povedať že tí chlapci ešte aj zle vidia.

Veď oni majú problémy s nohami a nie očami. Čo už len na tebe mohli vidieť? Tie tvoje krivé nohy do „O“?

IVETA:

Lebo už len ty máš nohy ako Sklenaříková. Ja neviem naozaj čo mám urobiť. Mám sa tam vrátiť a začať sa vrtieť okolo tej chrómovanej tyče kde má byť pôvodne stromček?

MARTIN:

A ukázala si im sovu? (eroticky) Ale ak by si veľmi chcela, nech sa páči. Zahráme si popolušku.

Najskôr ťa vyzujem, vyžujem a potom mi ukážeš sovu. No ale tak.

(nahnevane) Nikto mi nevezme moju sovu.

Tak ja pôjdem domov, oblečiem sa do tej partizánskej kombinézy čo mám doma,

požičiam si vzduchovku a ja im ukážem.

IVETA:

Ale ty si prosím ťa tam vystrihuj tie tvoje obrázky a moju sovu nechaj v klietke. Čo to tam máš?

MARTIN:

Pozri, tak napríklad, toto sú ozdoby na okno na našom oddelení. Toto je napríklad Santa so zbíjačkou,

soby majú namiesto očí názov nášho reťazca no akože cenzúra. (zúfalo) Nudím sa.

No dobre, tak ti to poviem otvorene; ja už ten leták mám, aj tú ochutnávku som absolvoval – tento rok bez otravy. Len to musím ešte doladiť farebne. A ja vôbec nemám estetické cítenie.

IVETA:

No dobre, tak sa vynájdeme. Ten leták urobíme v tvare partizána ktorému namiesto očí dáme ten nápis

no a bude držať zbíjačku. Zasneženú. Vianočný motív jak vyšitý.

MARTIN:

No a už presne aj viem kto bude osol. Keď sa vráti Filip, hneď ho osedlám.

IVETA:

No ale čo urobíme s tými deckami. Kto sa bude krútiť okolo tej tyče?

(vchádza Irena)

IRENA:

Tak deti, s čím potrebujete pomôcť?

(vchádza Filip)

MARTIN:

No, ako vidíme, Irenka ide ako na zavolanie. Kým tu nie je jej manžel, pokojne si to môže ísť „odkrútiť“

pred obchod.

FILIP:

(celý od krvi) Veď tie deti sú úplne bez akéhokoľvek zmilovania a zľutovania. Kde je ich kresťanský duch?

IVETA:

(smutne) Filip a ako chceš aby boli so zmilovaním keď sú to Židia a oni neveria na Ježiška.

IRENA:

Akého Ježiška? Veď je november, ľudia. Spamätajte sa. Veď vonku sú už samé gule.

MARTIN:

To nie sú gule. To sú deti. A veľmi problémové. Však, Filip? Otrhaný ako skrachovaný raper.

FILIP:

Takto. Ja som si chcel zohnať oblečenie Santu čo mal môj bratranec v tej reklame na kolu.

Lenže v zálohe mali už len tú vianočku a Ježiška. No a teraz keď bola tá aféra s tými paradajkami

čo druhýkrát klíčili vo výklade a ja som mal toho Ježiška tak si deti mysleli že v tom oblečení Ježiška som naozaj Ježiško a oni Ježiška neuznávajú tak vyrabovali všetky paradajky a začali ich po mne hádzať. No a keď došli rajčiny tak po mne začali hádzať tie nedozreté granátové jablká. To bola bolesť.

MARTIN:

A čo si sa nechal? Mal si zobrať burské orechy a strieľať ich z praku. A ak si dobre spomínam tak

takúto bolesť si naposledy zažil keď si sa strepal na zábave pred kultúrnym domom u vás v dedine

na betón úplne na hnoj. Čo?

FILIP:

Ale prosím ťa, teraz naozaj nemám náladu na tieto tvoje provokačné reči. Choď ma zaskočiť.

MARTIN:

Ako prepáč, ale pred dav malých židákov sa stavia iba sadista. (pozerá na Irenu) Alebo sadistka.

IRENA:

(usmieva sa) Ale ja to pôjdem celé zachrániť. Iveta zatiaľ nafotí Martina na tie letáky,

ja sa tým deckám pôjdem povenovať. Hlavne tým hormónami burácajúcim deviatakom.

Filip, teba nech hlavne nevidí šéf a bude všetko v poriadku.

(Martin pózuje pred Ivetiným objektívom v obleku partizána a so zbíjačkou v ruke)

MARTIN:

(zúfalo pózuje) Iveta a ty si naozaj myslíš že toto je dobrý vianočný motív?

Seriálový akčný hrdina Martin Kratochvíl so svojim nástrojom v ruke?

Spoločenské časopisy pre dámy sa o mňa budú ťahať za vlasy.

IVETA:

Keď si sa páčil už Irene tak to už naozaj musí byť vynikajúce. Aj keď síce jej vkus je ako tvoje športové schopnosti. Nula celá nula.

MARTIN:

A ty si naozaj myslíš že tento leták nám schvália? Veď to bude vidieť celé Slovensko. Sa budú smiať.

Budú toho plné koše.

IVETA:

Tajne to pošleme do všetkých predajní a možno aj motyka vystrelí.

MARTIN:

(usmieva sa, naraz stratil úsmev) Ale prosím ťa, veď v tom vyzerám ako nejaký belgický esesák.

IVETA:

Náhodou ti to celkom sekne. Neboj sa, veď namiesto hlavy tam budeš mať nátierkové maslo

a namiesto tých tvojich pupákov tam bude preškrtnutá pôvodná cena.

MARTIN:

(urazene) Akéže ja mám pupáky? Ma neser! A foť. Ešte si dám polohu partizána ktorého našli

odbachnutého na pni.

(vchádza Irena)

IRENA:

Pekne som na tie deti navrieskala, povedala som: „Držte ústa za zubami, decká odporné,

inak si vás všetky adoptujem a budete čistiť okná na celom obchode.“ No a hneď sa zľakli

a dokonca zaspievali aj koledu. No ale ešte stále tam ostali nejaké celé paradajky na ceste.

Treba ich pozbierať, poutierať a dať späť do regálov. Kto sa na to podujme?

MARTIN:

(nenápadne listuje v letákoch) Inak Filip by bol celkom nenápadný keď je červený ako zamrznutá

 rajčina a už dve hodiny sedí v kancli a prikladá si tie rumové zábaly na tie dobité kolená.

IVETA:

On pije počas pracovnej doby? (po chvílke ticha) A my sme tu? Počkaj, nie náhodou rumančekové?

IRENA:

(mávla rukou) A vy čo? Máte tie fotky? Teda ako videla som jednu a bola som úžasom zhrozená.

IVETA:

(ukazuje fotky) Tak toto sa nám podarilo nafotiť. Pozri, tu vyzerá ako Štefan Banič keď ho Maďari

zostrelili z toho padáka.

MARTIN:

Ale čoby. Vyzerám tam úplne ako Vin Dízel.

IRENA:

Áno, Dízel a celý zašpinený na čerpacej stanici. Ale skvelé sú tie fotky. Teda, keď tam nebude ksicht.

Lebo ako Martin, prepáč, ale nemôžeme to tlačiť na bilbordové plagáty aby si tam bol celý.

MARTIN:

(podarene sa zdul a otočil)

IRENA:

Ale z toho si nič nerob že máš kúsok väčšiu hlavu. Veď na niečo je to aj dobré.

IVETA:

(pošepla) Na čo?

IRENA:

No neviem načo ale na niečo určite áno.

(Bilancia)

MILAN:

No, musím vás pochváliť že ste situáciu zvládli krvopotne. Keď bolo treba pomôcť, vedeli ste sa zastúpiť,

aj keď niektorí sa nechali bombardovať avokádom, iní to poňali sexuálne a keď to tie deti neprijali

zrejme chybou výchovy tak svoju nespokojnosť patrične vyjadrili a začali rajčinový štrajk.

No ale máme tu aj nejaké pozitívum. Martin, ten leták zabral. Náš obchod potrebuje nejakú kampaň

 a toto je na letáky ako vyšité. Dokonca vo vedení chcú s tebou točiť reklamné stropy.

IVETA:

Koho? Nemali ste na mysli spoty?

MILAN:

Neviem či budú chcieť točiť aj to. Lenže si to rozmysleli po tom čo zistili že niekto vyfučal gumy na autobuse

pre tie deti z pomocnej školy a tak nepôjdu na výlet do toho Belgicka. Snopy nám zatrhli. Ale leták ostáva.

Náš vianočný stromček svieti, ten neporiadok sa upratal a tie dobre odležané paradajky  sa už predali.

Za to osobne vďačím Filipovi.

FILIP:

(ubolene) No a keďže ste sa rozhodli udeliť nám odmeny, tak…

MILAN:

Odmenou vám bude nové kúrenie na našom oddelení a malé bezvýznamné plus.

FILIP:

(smutne) Ako vždy!